V nasledujúcich riadkoch sa nedočítate všetko, čo v nich môžete zažiť. Nájdete však brief toho, čo v nich vidieť, obohatený o naše skúsenosti a zážitky.
Na oboch pobrežiach USA som už síce bol, ale keďže moja snúbenica ešte nie, rozhodli sme sa, že precestujeme východné pobrežie a ja si pri tom zaspomínam na vysokoškolské časy. :-)
Spiatočnú letenku na júnový termín sme zohnali za skvelých 320 eur. Síce bez podpalubnej batožiny, ale tú si viete na letisku dokúpiť za 50 eur. Do Spojených štátov sme leteli len s jedným kufrom, nazad už s dvoma, keďže aj napriek tomu, že pri cestovaní takmer zásadne nenakupujeme, nevyhradiť si v USA aspoň pol dňa na nákupy by bol hriech. Ceny oblečenia sú tu najmä vo výpredajoch extrémne nízke – napríklad Adidasy, ktoré u nás stoja 90 eur, tam kúpite v pohode za 25.
Ale späť k cestovaniu. Určite viete, že v USA je o 6 hodín menej než u nás. Cesta s jedným prestupom trvá zhruba 10 hodín. Takže ak cestujete ráno, ako my, v USA vystúpite pred obedom, máte tak celý deň pred sebou. Naša cesta viedla z Viedne cez Zürich do New Yorku, teda presnejšie do New Jersey na letisko Newark. Od Manhattanu je vzdialené približne rovnako ako letisko JFK.
New York – Big Apple
Ak sa chcete z letiska dostať na Manhattan, musíte si najskôr kúpiť lístok na takzvaný Air Train, potom na vlak na Manhattan. Vystúpite na Penn Station (Pensylavania Station), ktorá je akýmsi dopravným uzlom, dostanete sa z nej prakticky všade. Ak budete v New Yorku, prezývanom aj Big Apple dlhšie, odporúčame kúpiť si sedemdňovú kartičku na metro za 30 dolárov (k tomu si pripočítajte dolár za samotnú kartičku), čo je super cena, ak si uvedomíte, ako často ho počas tých siedmich dní využijete.
WTC. Miesto, kde vám prebehne mráz po chrbte
Po ubytovaní sa na 83. ulici west nám už nič nebráni vyraziť do centra. Nasadneme na metro a vystúpime na dolnom Manhattane na zastávke World Trade Center. Je architektonicky zaujímavá a neplní len funkciu zastávky, je zároveň veľkým nákupným centrom.
Toto miesto zostane už navždy späté s pádom „dvojičiek - budov Svetového obchodného centra. Na mieste, kde stáli, dnes nájdete pamätník útokov z 11. septembra 2001 (zaujímavosťou je, že napriek tomu, že je vonku medzi mrakodrapmi, má otváracie hodiny a vstup k nemu končí o deviatej večer). Tam, kde sa kedysi týčili, sú dnes symbolicky dve diery (fontány), do ktorých padá voda do čierneho nekonečna. Po obvode fontán sú vyryté do ocele mená takmer 3-tisíc obetí teroristov. Objíme vás tu zvláštny pocit.
Ešte mocnejší je, keď vstúpite do podzemia – múzea útokov z 11. septembra. Ak si budete plánovať jeho návštevu, myslite na to, že posledný vstup je dve hodiny pred koncom otváracích hodín. A je to naozaj zmysluplné. Múzeum je totiž urobené tak, že aj dve hodiny v ňom vám budú málo. Nachádza sa priamo pod miestom, kde stáli „dvojičky“, sú v ňom zachované aj ich betónové základy, trámy či oceľové stĺpy. To, čo je hore spomínanou dierou s padajúcou vodou do čierneho neznáma, tvorí v podzemí steny múzea. Sú tu autentické polozhorené hasičské autá, ktoré pri tragédii zasahovali, či osobné veci ľudí, ktoré boli v čase nešťastia v budove. Ale aj fotografie všetkých obetí, v čiernych útrobách múzea sa ozývajú hlasy ich blízkych, ktoré pár vetami opisujú životné príbehy ich milovaných manželov, manželiek, snúbencov, synov, dcér, matiek, otcov.... Pod zemou nájdete dokonca zachované pôvodné bočné schodisko WTC, ktorým sa podarilo uniknúť pred smrťou niekoľkým desiatkam ľudí.
Rada. Ak chcete navštíviť v New Yorku viac pamätníkov, múzeí či atrakcií, určite zvážte možnosť kúpiť si buď City Pass, alebo New York Pass. My sme si zvolili City Pass. Je o čosi lacnejší ako New York Pass, máte v ňom zahrnutých celkovo šesť vstupov: Empire State Building, American Museum of Natural History a Metropolitan museum; ďalšie tri si vyberáte z dvojíc: Top of te Rock alebo Guggenheimovo múzeum, Plavba loďou k Soche slobody a na ostrov Ellis alebo plavba vyhliadková plavba okolo Manhattanu (tu je viacero druhov, za tú najdlhšiu sa dopláca 5 dolárov) a Múzeum útokov z 11. septembra alebo Intrepid Sea, Air & Space múzeum. Na tie, ktoré si nevyberiete, máte zľavu. Lístok platí počas deviatich dní od prvého vstupu a zaplatili sme zaň 122 dolárov.
New York pass je zasa o čosi drahší (inak, vždy je naň nejaká akcia, ktoré obmieňajú), ale zahŕňa prakticky všetko. Pri ňom máte na výber pasy od jednodňového až po desaťdňový.
Times Square. V noci ako za bieleho dňa
V prvý deň stíhame ešte Times Square, kde je v noci vďaka veľkoplošným reklamám zhruba rovnaká viditeľnosť ako počas bieleho dňa. V srdci „námestia“ si môžete sadnúť na široké schody s výhľadom na autá a ľudí trúsiacich sa ako mravce v žiari reklamných pútačov. Napriek obrovskému zhonu je to z nejakého dôvodu upokojujúci pohľad.
Pripravte sa na to, že na Times Square budú na vás vyskakovať ľudia prestrojení za najvšakovakejšie postavy z filmov. Ak si chcete s nimi urobiť fotku, nech sa páči, ak nie, pokojne sa im oblúkom vyhnite. Ak máte radi film Forrest Gump, nájdete tu aj reštauráciu Bubba Gump Shrimp.
Strecha sveta. Vrtuľníkom ponad Manhattan
Zážitok zážitkov na nás čakal na druhý deň. Už pred tripom sme si naplánovali a zabezpečili let vrtuľníkom ponad Manhattan. Odlietalo sa z New Jersey, takže sme si museli troška privstať. Navyše shuttle bus, ktorý sme si priplatili, vyrážal z Manhattanu pomerne skoro, zrejme chceli ušetriť tým, že zoberú viacero ľudí s rôznymi časmi odletov jednou cestou. Čakanie v odletovej hale bolo príjemné, mohli ste si dať kávičku, poležať si na pohovkách či si zapichnúť špendlík na obrovskej mape do Slovenska (to akože aby všetci videli, odkiaľ tu boli turisti).
Jediné nepríjemné bolo presviedčanie, aby sme si doplatili „lepší“ let (lebo budeme letieť o päť minút dlhšie), napriek tomu, že sme mali zaplatený najvyšší balík, prípadne skorší let (asi preto nás bral shuttle bus z Manhattanu tak skoro, aby ľudí unavených čakaním lámali na skorší odlet).
Keď toto všetko odfiltrujete, užijete si mega let vrtuľníkom ponad mrakodrapy, Central Park, Sochu slobody, Hudson River, Brooklyn Bridge... na ktorý do smrti nezabudnete. Zrazu máte Big Apple ako na dlani. V slúchadlách hrá príjemná hudba a pilot vám počas letu hovorí, čo sa kde pod vami nachádza. Na výber máte vrtuľník „zatvorený“ aj „otvorený“, teda bez dvier, kde pripásaný vlastne iba visíte vo vzduchu.
Ak si aj neobjednáte vrtuľník, o super výhľad na Manhattan z vtáčej perspektívy neprídete. Najlepší je z dvoch miest – z Empire State Building a z Top of the Rock (to je v podstate budova Rockefellerovho centra).
Empire State Building vs. Top of The Rock
Mimochodom, obe sú zahrnuté v City Passe, pri Empire State Building máte dokonca možnosť navštíviť vyhliadku v jeden deň počas dňa aj počas noci. My sme to vyriešili tak, že sme prišli ešte pred zotmením, vychutnali si západ slnka a potom sa nechali očariť nočným Manhattenom. Pri nočnej panoráme sa tisíce svetiel zlievajú do jednej nesúrodej masy, cez deň si samotný výhľad a tvar budov vychutnáte o čosi viac.
Z Empire State Building máte lepší výhľad na dolný Manhatten, Top of The Rock je zasa bližšie k Central Parku, ktorý máte priamo pod sebou. Na Top of The Rock máte na výhľad k dispozícii viac poschodí (67. a 69. so sklenenými panelmi, 70. je úplne otvorené).
Pri Rockeffelerovom centra stojí aj budova Radio City Hall. Keď zídete z vyhliadky, určite si pozrite ešte okolie Rockeffelerovho centra a námestie, kde sa rozsvecuje vianočný stromček (áno, práve tam našla mama strateného Kevina). Hneď na rohu je aj najväčšia predajňa lega, akú sme kedy videli. Nájdete v nej obrovské legové stavby a kocky lega si v nej môžete kúpiť do pohárov. Koľko pohárov naplníte, toľko lega zaplatíte.
Central Park. Svet v svete
Kúsok za Rockeffelerovým centrom sa začína najznámejší park sveta - Central Park. My sme si naň vyhradili celý deň. Pri príchode doň vám budú všade núkať bicykle, nuž, podľahli sme aj my (samozrejme, cenu oproti cenníku treba zjednať).
Nevýhoda bicyklov v Central Parku je však v tom, že by ste na nich mali jazdiť iba po asfaltovej ceste, ktorá sa tiahne po celom obvode parku. Ak sa chcete pozrieť viac do jeho vnútra, mali by ste z bicykla zosadnúť. Na druhej strane, bicyklom obbicyklujete celý Central Park za dve hodiny, čo vám ušetrí dosť času a najmä síl.
Nájdete v ňom jazerá, baseballové ihriská, množstvo veľkých skál s pekným výhľadom (každá má svoje meno), divadlá, ZOO, romantickú Shakespearovu záhradu, krásny hrad Belvedere či pamätník Johna Lennona a neďaleko aj slávnu budovu s drahými apartmánmi Dakota, kde člena The Beatles zavraždili. Určite sa prejdite po The Mall, čo je vlastne akýsi bulvár tvorený korunami stromov, ktorý ústi k terase Bethesda a k jazeru.
Central Park je jednoducho park s vlastným životom, nalinajkovaný presne po okraje mrakodrapov. Akoby svet v svete. Len tak sa v ňom bicyklujete a prechádzate po prírode, zatiaľ čo pár metrov od vás pulzuje mesto mrakodrapov uponáhľaným životom.
Múzeá a parky
Priamo v Central Parku v jeho východnej časti nájdete Metropolitné múzeum umenia, kúsok od neho známe Guggenheimovo múzeum s moderným umením, ktoré vás zaujme už svojou architektúrou pripomínajúcou najmä v interiéri ulitu slimáka. Priamo na protiľahlom západnom okraji parku zasa leží Americké múzeum prírodnej histórie.
V New Yorku napriek tomu, že je celý „vysoký“ a uponáhľaný, nájdete medzi mrakodrapmi okrem Central Parku viacero krásnych parkov. Plné sú najmä cez obed, keď všetci z mrakodrapov zídu, aby sa v nich naobedovali a zrelaxovali. V Madison Square Parku nájdete stánok s výbornými burgrami. Hneď vedľa tohto parku sa nachádza budova Flariton. Určite ju poznáte zo seriálu Priatelia. Charakteristická je tým, že pri pohľadu spredu vyzerá akoby úplne úzka, avšak v skutočnosti sa rozširuje. Neobíďte ani krásny Bryant park neďaleko Empire State Buliding, večer tu premietajú aj letné kino. Kúsok od neho je Grand Terminal, dopravný uzol v nádhernej historickej budove.
Na Staten Island okolo Sochy slobody
Symbolom New Yorku je nepochybne Socha slobody. Práve tá vítala lode s prisťahovalcami, keď sa blížili k americkej pevnine a dávala im najavo, že prichádzajú do slobodnej krajiny.
Ak ju chcete vidieť, nemusíte si platiť drahé výlety loďou (teda ak sa naozaj nechcete dostať priamo na ostrovček, na ktorom stojí). Z úplne dolného cípu Manhattanu (keď tam pôjdete, zastavte sa, samozrejme, cestou na Wall Street a pozrite si aj známu sochu býka) totiž v pravidelných intervaloch a zadarmo premáva pomerne veľká loď, akási MHD, na Staten Island.
Pláva tesne popri Soche slobody, urobíte si z nej tak parádne fotky aj s ňou, aj s mrakodrapmi dolného Manhattanu. Navyše, stráviť zopár hodín na Staten Islande je príjemné. Zrazu ste mimo hluku veľkomesta akoby na dedine s krásnym výhľadom na Manhattan. Ak ste nákupov chtivý, tesne vedľa prístavu vyrástol nový outlet so svetovými značkami. My sme pred nakupovaním uprednostnili vychutnanie si obrovskej wafle na pobreží, oddych a prechádzku.
Plavba loďou
Ak sa rozhodnete pre dlhší výlet loďou, zo západného pobrežia Manhattanu z móla číslo 81 odchádzajú vyhliadkové lode na plavby okolo Manhattanu aj k Soche slobody. Na výber máte z viacerých trás. My sme si vybrali tú, ktorá obkrúži celý Manhattan, získate tak celkom pekný prehľad, kde sa čo nachádza. Plavba trvala niečo vyše dvoch hodín.
Hneď na vedľajšom móle je Intrepid Sea, Air & Space múzeum, ktoré ulahodí nadšencom stíhačiek, lietadiel a lietadlových lodí. Vlastne celé múzeum sa nachádza na jednej veľkej lietadlovej lodi.
High line. Prechádzka korunami mrakodrapov
Keď si prezriete múzeum, môžete sa vydať popri pobreží smerom na juh k takzvanej High line. Je to vlastne trať starej železnice (na niektorých miestach sú koľaje dodnes), ktorou kedysi dovážali zásoby a suroviny.
Dnes je prerobená na zónu oddychu a prechádzok s množstvom zelene. Jej krása spočíva v tom, že sa vznáša 30 až 50 metrov nad zemou. Pomedzi mrakodrapy sa tak kľukatí ako zelený had. Niečo ako prechádzka korunami stromov až na to, že sa prechádzate pomedzi mrakodrapy a pod sebou máte rušné ulice New Yorku.
High line vás plynule privedie až k azda najznámejšej newyorskej tržnici Chelsea Market. Nájdete v nej množstvo jedál od výmyslu sveta. My sme boli mimoriadne spokojní s japonskou reštauráciou s čerstvými rybami.
Brooklyn Bridge. Ten filmový záber
No a čerešnička na záver. Slávny Brooklyn Bridge. Ten nemôžete pri návšteve New Yorku vynechať. Kto by nepoznal ten pohľad z filmov? Odporúčame prejsť si ho celý z jednej strany na druhú, ideálne pri západe slnka. Na brooklinskej strane si potom môžete kúpiť niečo pod zub a urobiť si piknik sledujúc slnko zapadajúce za most a siluety mrakodrapov. Neskutočný zážitok. Keď už mesto definitívne objíme tma, vysvietený most s mrakodrapmi Manhattanu v pozadí a odleskom svetiel vo vode je očarujúci.
Niagarské vodopády
Po piatich nociach v New Yorku sa budíme o čosi skôr, aby sme si stihli prevziať zarezervované auto, (rada: auto si rezervujte čím skôr, aj niekoľko mesiacov vopred, ušetríte tak). Na čiernom Chevrolete sa vydávame smerom na Niagarské vodopády. Od New Yorku sú vzdialené zhruba 650 kilometrov. Podvečer sa ubytujeme v útulnom, krásne zariadenom domčeku, 15 minút chôdze od vodopádov.
Kasíno all inclusive
Od domácej dostávame radu: ak sme ešte nevečerali, máme ísť do kasína, zaregistrovať sa ako noví členovia a bufet v ňom je pre nás otvorený neobmedzene. Hmm, nie zlá ponuka, tak sa vydávame na večeru. Po pár minútach chôdze dorazíme k budove pripomínajúcej športovú halu v Žiline
„korytnačku“, vojdeme dnu. Fakt obrovské kasíno, za aké by sa ani Las Vegas nehanbilo. Tak sa teda zaregistrujeme a ideme si dať niečo pod zub. Ponuka jedál je famózna, až si nevieme z toho množstva vybrať. Ale keď príde rad na dezerty – poviem vám, lepšie sme teda dávno nejedli. Čiže rada od nás: ak budete na Niagaroch, choďte do kasína, ale neprehrajte v ňom veľa peňazí, zamerajte sa skôr na kulinárske špeciality. ;-)
Centrom malého mestečka je 3. ulica. Nájdete na nej pár obchodíkov, reštaurácií a barov. Zastavte sa v The Craft Kitchen & Bar, majú tam veľa druhov kvalitného pivka. Načapuje vám ho sám majiteľ baru, ktorý večery zjavne trávi tým, že chodí pomedzi hostí a oddáva sa slastiam pivného sveta spolu s nimi.
Stíhame si pozrieť ešte nočný pohľad na vysvietené vodopády. Počas tmy sú nasvietené tak, že hrajú rôznymi farbami. Inak, Niagarské vodopády sa delia na tri časti: Horseshoe Falls, American Falls a priľahlé Bridal Veil Falls. Väčšie Horseshoe Falls sú vysoké 53 metrov, American Falls „iba“ 21 metrov pre hromadu skál, ktorá sa tam zosunula v roku 1954.
Maid of Mist. Priamo pod vodopády
Hneď na druhý deň sa vyberáme na cestu loďou k vodopádom. Loďka, ktorá vás k nim privezie, sa volá Maid of Mist, teda niečo ako „vyrobené z hmly“. To zrejme preto, že keď sa ňou plavíte popri vodopádoch, dopadajúca voda na hladinu rieky vytvára akúsi vodnú hmlu.
Lístky na ňu si môžete kúpiť v predstihu online (my napríklad počas obeda v Burger Kingu už cestou na Niagary) alebo priamo na mieste. K lodi sa z pevniny zveziete výťahom. Dostanete aj modrý pršiplášť a ten veru oceníte, verte mi. Plavba okolo vodopádov je poriadny zážitok. Všade hučí voda, vrátite sa celí mokrí. Keď sa doplavíte späť, výťah vás vyvezie späť hore. Určite si ešte užite výhľad z vyhliadkovej veže, ktorá je akoby súčasťou výťahu. Z nej vidieť vodopády zrejme najlepšie. Z americkej strany (tá je národným parkom) kazí trochu atmosféru výhľadu pohľad na kanadskú stranu, na ktorej sú postavené obrovské hotely a kasína, ba až mrakodrapy.
Cave of the Winds. Sprcha pod vodopádmi
Po Made of Mist je druhou atrakciou na Niagaroch Cave of the Winds (v preklade „jaskyňa vetrov“ – ale jaskyňu nečakajte). Lístok stojí 19 dolárov. Musíte si ho kúpiť na presný čas a aj tak si vystojíte pomerne dlhý rad.
Tu dostanete pre zmenu žltý pršiplášť a ako bonus aj sandále. Prisahám, že sme videli turistov, ktorí ich význam zjavne nepochopili a nechali si v nich ponožky. Možno im docvaklo, keď vedľa nich o pár minút zurčal vodopád, šľahala do nich voda a bolo jej vyše členkov.
Pred tým, ako sa pod vodopád dostanete, čakanie vám spríjemní ešte krátky film v malom kine, kde sa dozviete viac o histórii vodopádov. Okrem iného aj to, že ich kedysi využívali na výrobu elektriny a vtedy veru nevyzerali príliš vábne. Avšak vďaka hnutiu, ktoré sa zasadilo o to, aby táto výroba prestala, sa mohli vrátiť späť do takej podoby, ako ich poznáme dnes.
Po Niagaroch premáva okružný vláčik, lístok naň stojí dva doláre. Príjemnou jazdou sa dostanete na všetky dôležité miesta. Na Niagaroch nájdete napríklad aj akvárium/oceanárium, my sme tento raz jeho návštevu vynechali. Pred nami už bola cesta späť smerom na juh do Filadelfie.
Filadelfia - Philly
Ak chcete „nasať“ atmosféru amerických dejín, choďte do Filadelfie. Z domácich jej nikto nepovie inak ako Philly. Presne desať rokov (medzi rokmi 1790 a 1800) bola Filadelfia hlavným mestom USA.
V roku 1776 v nej podpísali Deklaráciu nezávislosti a nájdete tu aj Zvon nezávislosti (Liberty Bell). Mesto bolo historicky strediskom tolerancie, v súčasnosti má aj preto vyšší podiel černošského obyvateľstva než majú iné časti USA. V centre mesta nájdete aj rodný dom Elizy Shirley, ktorá mala ušiť prvú zástavu Spojených štátov.
Rocky Balboa. Nezabudnuteľný boxer
V novodobých dejinách sa Filadelfia stala známou aj vďaka filmu Rocky. Boxer totiž trénoval na schodoch vedúcich k Filadelfskému múzeu umenia, ktorým sa začína široký bulvár v centre mesta. Schody preto dostali pomenovanie Rockyho schody. Napravo od nich nájdete dokonca aj Rockyho sochu. Spoznáte ju aj podľa zástupu fotkychtivých turistov.
Ak sa vyberiete od múzea po bulvári smerom dole, pôjdete cez Logan Square s fontánou, pokračujte ďalej a dostanete sa ku krásnej Filadelfskej radnici. Na námestí pri nej je známy rámček „LOVE“, pri ktorom sa fotia zaľúbenci. Toto miesto si akosi „sprivatizovali“ dvaja černosi, ktorí vás ochotne (ale musíme uznať že aj pekne) odfotia, čakajú za to však nejaký ten dolárik.
No a hneď vedľa sa nachádza krásna filadelfská radnica so sochou Williama Penna na vrchole. V jej tesnej blízkosti sú aj dva takmer totožné mrakodrapy - One Liberty Place a Two Liberty Place – „dvojka“ je o 30 metrov nižšia. Vcelku sa podobajú na budovu Chrysleru na newyorskom Manhattane a na vyššom z nich sa nachádza vyhliadka. Avšak aby ste neboli sklamaní – nedá sa na nej vyjsť na otvorené priestranstvo „na vzduch“, výhľad si užijete len spoza skla.
Druhým spôsobom, ako sa dostať od múzea až po námestie s radnicou, je prechádzka nie po širokom rovnom bulvári, ale po nábreží popri rieke Schuylkill. Je to miesto, kde chodia miestni športovať a relaxovať. Ak si zvolíte túto trasu, zastavte sa aj na vyhliadke v Azalea Garden, o čosi ďalej je rad pekných housboatov.
Reading Terminal Market. Najedzte sa dosýta
Nech sa na námestie k radnici dostanete akokoľvek, kúsok od neho nemôžete vynechať obed či večeru v obrovskej tržnici Reading Terminal Market. Je podobná Chelsea Marketu v New Yorku, nám sa v nej páčilo dokonca o čosi viac. Vychutnali sme si v nej famózne rebierka.
Mesto, ktoré písalo americkú históriu
Ďalej sa smerom k Delaware river cez Chinatown dostanete do najstaršej historickej časti mesta. Práve tu nájdete už spomínaný Zvon nezávislosti (Liberty Bell) s neodmysliteľnou prasklinou (vstup je zadarmo), Independence Hall, centrum pre návštevníkov či viaceré múzeá. Kúsok ďalej sa nachádza aj jeden z najstarších kostolov v USA Christ Church, pri ktorom nájdete krypty významných amerických dejateľov.
Eastern State. Najkrutejšia väznica sveta
Vo Filadelfii nájdete aj jednu z najznámejších väzníc sveta Eastern State. Sedel v nej aj legendárny Al Capone, ktorého celu si môžete pozrieť. Nachádza sa asi desať minút chôdze od filadelfského múzea.
Keď väznicu v roku 1829 dostavali, bola najväčšou budovou USA. Po architektonickej stránke sa stala vzorom desiatok väzníc po celom svete. Preslávila sa krutým zaobchádzaním s väzňami. Iba podľa oficiálnych záznamov tu samovraždu spáchalo 50 väzňov. Desiatky z nich tiež zomreli pri vzájomných súbojoch alebo jednoducho nevydržali týranie a kruté zaobchádzanie. Práve preto vraj vo väznici strašilo, jej prázdnymi chodbami sa údajne zvykli ozývať kroky a hlasy. Množstvo dozorcov preto podávalo výpovede. Vraj ak existuje na svete miesto, kde stále straší, je to práve tu.
Okrem toho, že sme sa vo Filadelfii zastavili na výbornom pive, ďalej od centra je nenápadný stánoček s bagetami plnenými mäsom Pat´s King of Steaks. Funguje už od roku 1930, jedlo v ňom množstvo známych osobností, čo dokumentujú aj fotografie, ktorými je stánok oblepený. Mali sme naň výborné recenzie. Nevieme prečo, ale nám dali premočené bagety naplnené mäsom bez hocijakej chuti. Nehovoriac o neochote personálu za okienkom a panike, ktorá okolo stánku panovala, keďže chceli čo najrýchlejšie obslúžiť čo najviac ľudí. Ak budete mať ale čas, môžete sa tam zastaviť, budete mať možno viac šťastia, ako sme mali my.
Washington - mesto pamätníkov
Dve a pol hodiny jazdy delí Philly od hlavného mesta USA Washingtonu DC. Washington (respektíve jeho centrum) je vlastne akýmsi mestom pamätníkov (vojen a významných osobností), vládnych budov a múzeí.
Je oveľa pokojnejšie ako New York. Napríklad počet ľudí v metre sa nedá ani porovnať (apropo inštrukcie k metru: vo Washingtone si akoby predplácate lístky, nabijete si kartu napríklad na 20 dolárov a jazdíte, až kým sumu nevyčerpáte, zaujímavé je, že metro má silné a slabé hodiny, počas silnejších zaplatíte za cestu viac). Washington má nízku zástavbu. Poväčšine biele vládne budovy a múzeá obkolesuje množstvo zelene.
National Mall. Bulvár plný múzeí a pamätníkov
Srdcom mesta je tzv. National Mall, teda akási „národná promenáda“. Obrovský široký bulvár ohraničený na jednom konci monumentálnou budovou Capitolu (sídli v nej Kongres aj Snemovňa reprezentantov), na druhom Lincolnovým pamätníkom. Všetko podstatné (až na Národnú katedrálu) nájdete v podstate v tomto priestore a aj keď sa to tak na mape nemusí zdať, ide o pomerne rozsiahlu plochu. Od Lincolnovho pamätníka ku Capitolu je to takmer päť kilometrov.
My sme preto na presun medzi múzeami a pamätníkmi zvolili bicykle – klasický bike sharing. Ak sa zaregistrujete priamo na stránke Capitol Bikesharing a stanete sa členom, požičanie bicykla na 24 hodín vyjde 8 dolárov. Pozor! Treba myslieť na to, že bicykel musíte predokovať každých 30 minút, čo nás, pravdupovediac, dosť otravovalo a obmedzovalo.
Odmenou za to však bol úžasný pocit premávania sa na bicykli medzi pamätníkmi, múzeami či popri vode. Pri bicyklovaní však myslite na to, že v bezprostrednej blízkosti pamätníkov je nutné z bicykla zosadnúť. Napríklad pri pamätníku Kórejskej vojny stála policajtka, ktorá špeciálne na toto upozorňovala. Keď sme už pri pamätníku Kórejskej vojny, pre mňa bol najsilnejším pamätníkom. Sochy postáv vojakov s autentickými výrazmi tváre vystupujúce z húštin majú naživo neopísateľne sugestívnu atmosféru.
Ak si chcete pozrieť pamätníky, je najlepšie urobiť si akýsi okruh. Od pamätníka Kórejskej vojny (pozor, nečakajte žiadne obrovské dielo, je naozaj skromný) sa môžete dostať k monumentálnemu Lincolnovmu pamätníku. Pohľad spred neho poznáte určite zo záberov z filmu Forrest Gump, keď sa Forrest prihovára davu. Ak stojíte chrbtom k Lincolnovmu pamätníku, pozeráte sa priamo smerom k pamätníku 2. svetovej vojny. Za ním sa týči Washington Monument (akýsi obelisk).
Po ľavej ruke nájdete Pamätník veteránov z Vietnamu. Zaujímavé je, že kúsok od neho je aj Pomník ženám, ktoré bojovali vo Vietname. Ľavou stranou sa ďalej cez záhrady a okolo jazera dostanete k Bielemu domu – sídlu prezidenta.
Presne na opačnej strane, teda akoby napravo, je pomník Martina Luthera Kinga, trošku zanedbaný pomník Franklina Delano Roosvelta a ak by ste pokračovali po brehu jazera, dostanete sa až k pomníku Thomasa Jeffersona. Je to vlastne obrovská kupola, pod ktorou nájdete jeho sochu. Ja osobne mám toto miesto veľmi rád, je pokojné a užijete si tu výhľad na hladinu jazera.
Dôležitá informácia – všetky múzeá vo Washingtone na National Mall sú zadarmo! Je ich tu naozaj mnoho, takže si ich užijete dosýta. Väčšinu z nich však zatvárajú už o 17.00 h, dobre si teda rozplánujte čas. Za všetky spomeniem azda vesmírne múzeum, je krásne, nájdete v ňom rakety, môžete sa tu dokonca „dotknúť“ kúsku mesiaca. Na National Mall si určite pozrite aj krásnu stavbu Smithsonian Castle.
Prechádzkou múzeami sa dostanete až ku Capitolu, ktorý, ako som už spomínal, uzatvára National Mall z druhej strany. Za Capitolom je už len budova Najvyššieho súdu a Kongresovej knižnice.
Capitol sa vám bude určite páčiť. Zo strany od National Mall pred ním stojí pekná fontána so širokými trávnikmi. Vstup pre turistov je však zo zadnej strany budovy. Prejdite okolo Capitolu a vydajte sa schodmi dole, vstup bude akoby v podzemí. Pozor, neurobte chybu ako my a nenaplánujte si jeho návštevu v nedeľu, vtedy je zatvorený.
Aj do Capitolu je vstup bezplatný. Rada: neberte si doň žiadne jedlo ani pitie, všetko vám pri vstupe nekompromisne vyhodia. Prehliadky sú zhruba každých 10 minút, všetky výhradne so sprievodcom. A áno, dostanete sa aj priamo pod kupolu Capitolu, o maľbách na nej či sochách v jej útrobách vám sprievodca podrobne porozpráva. Jej vrchol je vraj v rovnakej výške, v akej drží pochodeň Socha slobody v New Yorku.
Národný cintorín v Arlingtone. Sloboda nie je zadarmo
Za Lincolnovým pamätníkom oddeľuje centrum Washingtonu od Arlingtonu most ponad rieku Potomac s názvom Arlington Memorial Bridge. Ak sa chcete dostať do Arlingtonu pešo, prípadne na bicykli, určite použite tento most. Vedľajší Theodor Roosvelt Bridge je totiž len pre autá a pešo sa naň nedostanete. Výjazd z Arlington Memorial Bridge vás privedie priamo k Arlingtonskému národnému cintorínu. Odpočívajú tu americkí vojnoví veteráni, ako aj mnohé významné osobnosti, ako napríklad John Fitzgerald Kennedy.
Je to silné miesto, nekonečné šíky pomníkov v nalinajkovaných radoch. Každý ten pomník bol kedysi živý vojak, živý človek.... Všetky vyzerajú rovnako. Kus bieleho mramoru týčiaci sa nad kúskom pôdy pokrytej zeleným trávnikom. To aby každému došlo, že po smrti sú si všetci rovní. Miesto pôsobí neuveriteľne vznešene a hrdo. Sloboda nie je zadarmo.
Kúsok od cintorína nájdete aj známy pamätník vojakov námornej pechoty Iwo Jima Memorial. Obklopuje ho park, do ktorého sa miestni chodia hrávať s deťmi.
Národná katedrála. Niečo ako Notre-Dame
Ak budete vo Washingtone, nevynechajte ani návštevu Národnej katedrály – Katedrály svätého Petra a Pavla. Je šiestou najvyššou katedrálou sveta. Postavili ju v neogotickom slohu a pripomína francúzsky Notre-Dame, aj keď je o poznanie mladšia. Jej základný kameň položili za účasti prezidenta Theodora Roosevelta v roku 1907, dokončili ju v roku 1990 za prezidenta George Busha staršieho. Nachádza sa síce ďalej od centra, ale stojí za to. Po jej prehliadke si môžete ísť oddýchnuť do krásneho historického parčíku za ňou.
Nevýhodou je, že metro nejde až priamo k nej. My sme vystúpili na zastávke Cleveland Park. Odtiaľ sme si chceli zobrať bicykel, avšak v dokovacej stanici žiaden nebol. V tom k nám pristúpili dve dievčatá s otázkou, či sme sa nestratili a nepotrebujeme pomoc (inak, toto je krásna nátura Američanov, keď vidia, že ste sa mohli stratiť alebo potrebujete radu, sami za vami prídu, aby vám pomohli).
Oznámili sme im teda, že sme si chceli požičať bicykle a ísť k Národnej katedrále. Samé od seba nám navrhli, že nás k nej teda odvezú. A to nám veru pomohli, pretože cesta išla celý čas do kopca, na bicykloch by sme dušu vypľuli. Inak, štvrť v okolí Národnej katedrály je veľmi lukratívna a ceny nehnuteľností v nej sa pohybujú v státisícoch až miliónoch. Presvedčili sme sa o tom na ceste späť, keď sme ulicami pomedzi krásne domy fičali z kopca na bicykloch, ktoré sme si prenajali pri katedrále.
Gravelly Point Park. Pristávajúce lietadlá pár metrov nad hlavami
Po ceste sme sa zastavili ešte v supermarkete nakúpiť si niečo pod zub, pretože nás čakal posledný bod našich potuliek po hlavnom meste USA. Gravelly Point Park. Park susediaci s medzinárodným letiskom Ronalda Regana. Miesto, kde si ľudia užívajú piknik, zatiaľ čo len pár metrov nad ich hlavami prelietavajú pristávajúce lietadlá. V pravidelných, zhruba dvojminútových intervaloch jedno za druhým ako na bežiacom páse. Ihneď, ako pristane lietadlo, z oblohy sa vynorí ďalšie a tak dookola.
Ocean City Maryland – raj dovolenky a zábavy
Po zhruba dvoch hodinách nás vyháňa letný lejak, to zrejme preto, aby sme stihli prísť včas do poslednej zastávky nášho amerického tripu – Ocean City v Marylande (pozor, miest s názvom Ocean City je v USA viac – napríklad v New Jersey).
Do miesta ako stvoreného na dovolenku a zábavu. Väčšina mladých ľudí ho pozná najmä vďaka programu Work&Travel. Cezeň strávia počas vysokoškolského štúdia leto v USA a väčšinu zarobených peňazí minú na cestovanie.
Takto som OC spoznal aj ja a chcel som sa na toto miesto, kde mi zostalo kopec kamarátov a známych, ešte aspoň raz v živote vrátiť. U jedného z nich, Joea sme bývali. Domáci žijú na pobreží pevniny v pekných domoch v pokojných štvrtiach.
„Dovolenkové“ OC je ostrov kúsok od pobrežia. Dostanete sa naň dvoma mostami. Prakticky sa tam nedá stratiť. Pozdĺžne ho pretínajú dve hlavné dopravné tepny, po šírke kolmo na ne zasa niečo viac ako 145 ulíc (tie najspodnejšie v úplnom centre majú svoje konkrétne meno, preto viac ako 145), na 146 sa už začína štát Delaware. Stačí sa teda zorientovať podľa čísla ulice a hneď viete, kde ste.
Boardwalk. Pýcha ostrova
Na jednej strane ostrova nájdete širokú piesočnatú pláž a pýchu Ocean City – rušný boardwalk, teda drevenú promenádu. Protiľahlá strana ostrova je jeho pravý opak. Pokojná s malými zátokami, v ktorých parkujú miestni svoje lode a jachtičky. Odporúčame ísť si tu vychutnať krásny západ slnka, prípadne sa zátokami popreháňať na vodnom skútri.
Boardwalk siaha po 27. ulicu. Je posiaty množstvom obchodíkov, barov, reštaurácií. Okrem prechádzky po ňom odporúčame zobrať si aj vláčik (jednosmerná jazda stojí dva doláre na osobu). Aj keď sa to nezdá, z južného cípa ostrova po 27. ulicu je to viac ako 4 kilometre.
Na boardwalku nájdete všetko od výmyslu sveta. Na tričko si môžete dať vytlačiť prakticky všetko, čo vám napadne. Typickým jedlom do ruky sú hrubé hranolčeky, ktoré sú aj obľúbenou pochúťkou pre miestne čajky. Tie sa zlietajú od oceánu ponad boardwalk s nádejou, že jeden či dva hranolčeky nejakému turistu z preplnenej nádoby vypadnú. Bol som však už aj svedkom toho, ako čajka ukradla hranolček priamo človeku z rúk.
Ak smieme odporučiť, zastavte sa v reštaurácii Shenanigan´s (Zbojníci) na 4. ulici. Možno sčasti aj preto, že som v nej pracoval dve letá, ale najmä preto, že kuchyňa je naozaj výborná. Nájdete v nej typicky írske jedlá (Shepherd´s pie), ale aj famózne burgre – ale nie také tie tradičné, ako ste si predstavili. Ja som si zamiloval napríklad burger s krabím mäsom, prípadne s trhaným bravčovým mäsom alebo aj burger s názvom The Shanahan. Všetko to potom samozrejme zapite krígľom piva Guinness. :-)
Ak sa chcete ísť zabaviť na diskotéku, najväčšia sa nachádza na 49. ulici a volá sa Seacrets Jamaica. Buďte pripravení na to, že pri vstupe do nej vás čaká bezpečnostná prehliadka. A pozor, večer je tu dresscode. Dnu vás nepustia napríklad v športových kraťasoch. Od cudzincov vyžadujú pri vstupe pas, s občianskym preukazom nepochodíte.
Pekný výhľad na širočiznú pláž a boardwalk je z móla Ocean City Fishing Pier. Nachádza sa na spodnom cípe ostrova pri zábavnom parku. Z pláže ho nemôžete prehliadnuť.
A dobrá rada. Ako som už spomínal, OC na severe susedí so štátom Delawere. No a v ňom jednoducho pri nákupe neplatíte v obchode dane! (V USA to totiž funguje tak, že na tovare je cenovka a k nej sa pri pokladni ešte pripočítava daň, ktorú má každý štát odlišnú.) Ak teda viete, že chcete robiť naozaj veľký nákup, prípadne kupovať elektroniku, odvezte sa pár ulíc do Delaweru a môžete pekne ušetriť.
My sme si vystačili (vyhradili sme si naň pol dňa, keď bolo horšie počasie) aj s pomerne veľkým outletom (na štýl Parndorfu), ktorý sa nachádza priamo v OC na pevninskej časti. Nedávno ho rozšírili a nájdete tu naozaj kopisko značiek. A samozrejme aj americkú špecialitku – Marshlalls, teda obchod, s mixom množstva, aj veľmi drahých značiek za zlomkové ceny.
Asseteague Island – Dych vyrážajúci park
Ak budete v OC, nemôžete si nechať ujsť návštevu štátneho parku Asseteague Island. Je to jedna z najkrajších vecí, aké môžete pri potulkách USA vidieť. Ide o ostrov kúštik pod OC, dve jeho tretiny sa nachádzajú ešte v Marylande, jedna tretina už v štáte Virginia. Smerom od OC naň prídete mostom, vstupné do parku je 20 dolárov a platí 7 dní.
Stáda divých koní preháňajúcich sa po pláži
Zaručujeme, že sa tu budete cítiť ako vo filme. Ostrov je známy totiž najmä tým, že sa po ňom voľne premávajú divé kone. Vy sa teda kúpete v tyrkysovom oceáne, zatiaľ čo po pláži behajú stáda koní. Neuveriteľný pohľad.
Sú celkom zvyknuté na ľudí, môžete si ich odfotiť, určite ich však nekŕmte ani nehladkajte, je to zakázané. Predsa len, sú to divé kone a nejedného človeka už pohrýzli (na čo vás upozornia aj fotografie, keď budete do parku vstupovať). Ten pocit byť na pláži, zatiaľ čo kone sa prídu ovlažiť do oceánu a vietor im rozfúkava hrivy, je neopísateľný.
Určite sa pýtate, ako sa tam kone dostali. Príbeh je veľmi jednoduchý. Pri pobreží kedysi dávno stroskotala loď prevážajúca kone a ako to už býva, ľudia pomreli, ale koníky si priplávali na breh a ostrov „osídlili“.
Čo nás troška prekvapilo bolo to, že ak si priplatíte, dodávkou (s bežným autom by ste v piesku zapadli) môžete prísť aj priamo na pláž (samozrejme, pre bežných návštevníkov sú za plážou – severná a južná - aj parkoviská, kde sa nechávajú autá a chodníčkom prejdete k pláži), ale pomerne veľa ľudí si zaplatí, aby prišli autom až priamo na pláž, kde sa vybalia. Majú vyhradenú jednu časť, nemiešajú sa tak s ostatnými ľuďmi, ale aj tak nám to v štátnom parku prišlo zvláštne.
Nádherná je aj druhá strana ostrova. Tu nájdete rezervácie vtákov, môžete sa ísť poprechádzať po Life of the Marsch Nature Trail (niečo ako náš chodník v korunách stromov, len tu idete ponad bažiny). Krásnym miestom je čistinka na pobreží so starou chatkou, ku ktorej sa dostanete po Ferry Landing Road.
Obrovské moderné mestá, ale aj fascinujúca príroda. Túto symbiózu ponúka východné pobrežie USA. My sme si ho užili naplno. Verím, že podobné zážitky budete mať aj vy. A ak by ste tam náhodou nemohli ísť, dúfam, že vám ich aspoň sčasti mohli sprostredkovať tieto riadky.
