reklama

Zanzibar. Totálna Afrika

Tá pravá Afrika. To vám povie každý, kto navštívil ostrov Zanzibar v Indickom oceáne neďaleko rovníka. Spája v sebe pohľadnicovo gýčovú tyrkysovú vodu, biele pláže, úžasnú prírodu, podmorský svet, chudobné dedinky a históriu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)

Ostrov je súčasťou štátu Tanzánia. Tá sa skladá z pevninskej časti – TANganiky a ostrovnej časti – ZANZibaru, dohromady teda tvoria štát TANZÁNIA.

Keď ste ochotní zmieriť sa s tým, že počas viac ako 20-hodinového cestovanie párkrát prestúpite, letenku na túto perlu Indického oceánu viete zohnať za prijateľnú cenu. My sme za spiatočný let zaplatili po 400 eur, čo je pri predstave, že poletíte viac ako 8-tisíc kilometrov, veľmi dobrá cena. V oboch smeroch sme dvakrát prestupovali, leteli sme z Viedne. Letenky sme kupovali cez Air France, let z Paríža do Nairobi a z Nairobi na Zanzibar operovali Kenya Airways. Naše obavy z tejto leteckej spoločnosti sa rozplynuli ihneď po nastúpení do lietadla. Bolo extrémne pohodlné a jedlo bolo prekvapivo výborné (jedno z najlepších, aké sme na palube lietadla kedy jedli).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Na východe Zanzibaru na pláži Bwejuu nájdete exotický raj a absolútne súkromie.
Na východe Zanzibaru na pláži Bwejuu nájdete exotický raj a absolútne súkromie. (zdroj: Milan Janásik)

Na ostrove víta turistov maličké letisko, pri pohľade na ktoré máte pocit, že drží pokope viac silou vôle než umením stavbárov. Po vstupe do letiskovej haly vyplníte najskôr jeden formulár, potom druhý, potom pri jednom okienku zaplatíte víza 50 dolárov na osobu a pred druhým okienkom si vystojíte rad, kde vás odfotografujú a zoberú vám odtlačky. Po viac ako 20-hodinovom lete je to celkom tortúra, najmä keď vidíte colníkov, ako pracujú v štýle „Hakuna Matata“ – teda „nič nie je problém“ alebo aj „na všetko je kopec času“. Slovné spojenie „Hakuna Matata“ si zapamätajte, budete ho počuť na každom kroku denne aj stokrát. Častejšie sa odvšadiaľ ozýva snáď už len „Jambo“, teda akési „Ahoj“ alebo „Dobrý deň“. Prípadne „Mambo“ (Ako sa máš?), vtedy odpovedzte „Poa“ (Dobre).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nepremeškať bankomat

Po vyjdení z letiska určite odporúčame vybrať si z bankomatu miestne peniaze tanzánske šilingy. Bankomaty totiž na Zanzibare nie sú samozrejmosťou (okrem letiska ich nájdete ešte v hlavnom meste Zanzibar City, najmä v jeho historickej časti Stown Town), čiže ak premeškáte túto možnosť, budete musieť platiť dolármi alebo eurami, a to vás vyjdú ceny drahšie ako v miestnej mene. Ak už naozaj nemáte vybraté šilingy, radšej plaťte dolármi ako eurami, pretože miestni berú kurz týchto dvoch mien v pomere 1:1.

Zaujímavosťou pri výbere z bankomatov je, že si dokážete vybrať maximálne 400-tisíc tanzánskych šilingov, čo je asi 150 eur. No a za každý výber sa účtuje poplatok 2 eurá. Takže ak si chcete vybrať napríklad 450 eur (1 200 000 šilingov), musíte to urobiť na trikrát a zaplatiť tak poplatok 6 eur. Zaujímavé tiež je, že najväčšia tunajšia bankovka je v hodnote 10-tisíc šilingov, teda v prepočte ani nie štyri eurá. Bankovku väčšej nominálnej hodnoty jednoducho nemajú :-).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na letisku nás čaká s menami načarbanými na výkrese vodič z nášho ubytovania. Cesta z letiska na východné pobrežie, na ktorom strávime prvý týždeň nášho afrického dobrodružstva, trvá niečo vyše hodiny. Tmavou nocou kľučkujeme pomedzi výtlky a míňame skromné dedinky. Na hotel sa dostaneme tesne pred východom slnka. Víta nás jeho majiteľ Radek. Slovák, ktorý sa odsťahoval nájsť šťastie a pokoj do tohto raja pred desiatimi rokmi. Za manželku si zobral tunajšiu černošku Anisu. A keď používam slovo RAJ, myslím ho doslovne. Východné pobrežie je totiž ešte takmer nepoznačené turistami. Možno aj preto, že počas odlivu sa na tejto strane ostrova stiahne Indický oceán aj pol kilometra od pobrežia, a to predsa len niektorých „plážovým turistom“ nemusí byť úplne po vôli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nikde ani živej nohy

My sme si to, naopak, užívali, všade pokoj, široká pláž bez živej nohy. Iba občas sa na nej objaví, prípadne prefrčí na motorke po pláži niekto z domácich z dedinky Bwejuu. A potom zasa už len božské ticho a šum oceánu.

Východ slnka na pláži Bwejuu pri čiastočnom odlive.
Východ slnka na pláži Bwejuu pri čiastočnom odlive. (zdroj: Milan Janásik)

Navyše, aj odliv na východnom pobreží má svoje čaro. Prinesie zo sebou obrovské krásne mušle, v oceáne sa vytvoria malé plytčiny naplnené vodou po členky. Domáce ženy v nich pestujú nejaké riasy, ktoré sa potom vyvážajú do Číny.

V čase prílivu je oceán neopísateľný – žiadna fotografia nedokáže zachytiť krásu všetkých odtieňov modrej a tyrkysovej na zlatej pieskovej pláži. Scenériu pokojného raja dotvárajú palmy s kokosmi vysoké aj niekoľko desiatok metrov. No a v noci – krajšiu oblohu ako z pláže Bwejuu sme nikdy v živote nevideli. Tu naberá slovné spojenie „obloha posiata hviezdami“ úplne nový rozmer.

Ryby a kokosy

Aj na ubytovaní sme úplne sami, a tak sa Radek s Anisou starajú doslova iba o nás. Na raňajky dostanete na Zanzibare vždy najskôr kopisko všakovakého ovocia spolu s pravým ovocným džúsom. Toto sa vám nepreje nikdy. Čo sa vám ale na raňajky zunuje zaručene, sú vajíčka. Na raňajky v podstate nič iné okrem vajíčok nepoznajú – omeleta, praženica, palacinky – dookola to isté. Prípadne džem s maslom.

Za to obedy a večere sú niečo božské. Ak máte radi ryby a morské plody, prídete si na svoje. Priamo na pláži si viete dať chobotnicu či stejk z tuniaka za maximálne 5 eur. Ďalej v dedine ešte oveľa lacnejšie.

Deti na základnej škole v dedinke Bwejuu. Je v nej len podlaha a jedna tabuľa.
Deti na základnej škole v dedinke Bwejuu. Je v nej len podlaha a jedna tabuľa. (zdroj: Milan Janásik)

Každý deň sme si dopriali minimálne jeden kokos pre jeho vynikajúcu kokosovú vodu (mimochodom, zelený kokos sa kupuje na pitie, hnedý sa už používa na varenie). Na pláži stál kokos 2 000 šilingov, teda zhruba 70 centov, v dedine ho kúpite za 1 000 šilingov, teda nejakých 37 centov. Luxus, ktorý si na Zanzibare doprajete takmer zadarmo.

Počítače majú, ale...

Na pláži Bwejuu sme navštívili aj dedinu s rovnakým názvom (pláže sa vlastne volajú tak isto ako dediny, pri ktorých sa nachádzajú). Previedol nás ňou miestny učiteľ zo základnej školy, ktorý bol známy majiteľa nášho hotela. Keď človek vstúpi do tejto dediny, ktorá má 7-tisíc obyvateľov, uvedomí si, v akom neskutočnom prepychu a luxuse doma žije. Tu ľudia nevlastnia naozaj nič.

Knižnica na strednej škole v dedine Bwejuu. Sú v nej aj počítače, ale nefungujú.
Knižnica na strednej škole v dedine Bwejuu. Sú v nej aj počítače, ale nefungujú. (zdroj: Milan Janásik)

Jedna chatrč, v lepšom prípade vymurovaná, v ktorej je maximálne koberec, prípadne televízor. Gauč by ste hľadali márne. Poväčšine sedia ľudia len tak pred príbytkami a pozerajú sa. Okrem miestnej nemocnice a základnej školy sme navštívili aj strednú školu. Privítal nás milý, pomerne mladý riaditeľ. V riaditeľni mal všetko starostlivo usporiadané a ručne napísané na nástenkách. Niečo ako elektronický systém neexistuje. V knižnici nám riaditeľ hrdo ukázal, že majú aj počítače. Nefunkčné, deti len učia, že toto je klávesnica a tamto zasa monitor.

Od miestneho si požičiavame skúter za 30 dolárov na deň. Ak by ste chceli auto, musíte mať povolenie, ktoré sa vybavuje v Stown Towne, pozor, na aute si tiež skontrolujte, či má dve platné nálepky na čelnom skle, policajti, ktorí stoja na cestách na akýchsi checkpointoch to vraj zvyknú radi kontrolovať. Miestny nám tvrdil, že na skúter stačí len zdrapík papiera, za ktorý si vypýtal ďalších 10-tisíc šilingov.

Defekt na mušli

Apropo, pri úplne všetkom zjednávajte cenu. Je vždy polovičná oproti tej, za ktorú sa vám miestni pokúsia hocičo predať. Na skútri sa po pláži vydávame smerom na juh na krásnu pláž Paje s úžasnou tyrkysovou vodou. Je rajom kyte surferov a nájdete na nej už o čosi viac hotelov ako na „našej“ pláži Bwejuu. Frčanie si po pláži na skútri (vraj je inak zakázané, ale nikto to nerieši, aj miestni sa po plážach prevážajú na motorkách akoby nič) bol jeden z najkrajších zážitkov. Nuž, ale všetko pekné má svoje limity, a tak sme dostali na jednej z mušlí defekt. Došli sme tak späť do dediny Bwejuu, kde nám za dolár defekt opravili a pokračovali sme smerom na sever do známej reštaurácie The Rock. Kým sme riešili defekt (že výmena pneumatiky mala trvať 15 minút, no v skutočnosti trvala viac ako hodinu, už zdôrazňovať zrejme nemusím, veď Hakuna Matata), nastal príliv, a tak sme sa k reštaurácii po pláži už dostať nemohli.

Reštaurácia na skale

S malou dušičkou sme teda skútrom (a zdrapom papiera pripomínajúcim nejaké povolenie) vyšli na hlavnú cestu (pozor, na Zanzibare sa jazdí po ľavej strane!). Miestnu dopravu sme ale zvládli, nezastavili nás ani policajti, a tak sme dosiahli cieľ našej cesty - malebnú reštauráciu The Rock. Je

Reštaurácia The Rock Restaurant. Pri odlive k nej prejdete suchou nohou, v čase prílivu vás k nej prevezie loďka.
Reštaurácia The Rock Restaurant. Pri odlive k nej prejdete suchou nohou, v čase prílivu vás k nej prevezie loďka. (zdroj: Milan Janásik)

postavená na skale kúsok od pobrežia. Pri odlive k nej prejdete suchou nohou, v čase prílivu vás k nej prevezie loďka. Atmosféra v nej je neskutočne špecifická a výhľad úžasný. Za tieto artikle si však aj poriadne priplatíte. Drink tu stojí zhruba 8 dolárov, čo je na miestne pomery šialená cena. Ale zasa, ten zážitok za to stojí.

Približne v strede ostrova nájdete národný park Jozani. Keď k nemu prichádzate, upozorní vás naň aj dopravná značka „pozor, opičky“. Vstupné do neho stojí zhruba 5 eur na osobu. Prevedie vás ním sprievodca, park sa skladá z akýchsi troch častí.

Opičky a mangrovníky

Prvou je les, kde si na stromoch lebedia asi tri druhy opičiek a môžete si ich pozrieť naozaj z blízka. Druhou časťou je prechádzka vysadeným lesom, v ktorom vám sprievodca porozpráva o rôznych druhoch drevín a rastlín rastúcich na Zanzibare, no a treťou, pre nás zrejme najzaujímavejšou, bola prechádzka mangrovníkovým lesom. Medzi stromami prechádzate po drevenom chodníku zhruba dva metre nad vodou. To práve preto, že mangrovníky majú nad vodou či zemou dlhé rozkošatené korene, pretože týmto spôsobom dokážu zo slanej vody získavať živiny.

Korene mangrovníkového lesa v národnom parku Jozani.
Korene mangrovníkového lesa v národnom parku Jozani. (zdroj: Milan Janásik)

Výlet do Jozani parku môžete vo vnútrozemí spojiť aj s návštevou spice tour. Zanzibar je totiž známy aj ako ostrov korenín, tie vyváža do celého sveta. Miestnou farmou vás prevedú domorodci a budete prekvapení, koľko ovocia, zeleniny a korenín vôbec nepoznáte, no a že o tých zvyšných ani nemáte šajn, ako vyzerajú, keď rastú, pretože poznáte už len finálny produkt z obchodu.

Tak napríklad čierne, zelené, červené a biele korenie je presne to isté korenie, záleží len od toho, ako dlho sa nechá dozrieť. Banány nájdete na Zanzibare v troch farbách – červenej, žltej a zelenej – zelené používajú napríklad na varenie, červené sa jedia zasa čerstvé.

Samozrejme, pre turistov urobia domáci aj klasickú „šou“, keď vám za spevu vylezú po čerstvý kokos na najvyššiu palmu a pred vami ho otvoria. Na hlavu vám tiež upletú také tie klobúčiky, ako mal Julian v kreslenom filme Madagaskar.

Dvojnásobná chuť

Najlepšou časťou spice tour je však ochutnávka všetkého tohto exotického ovocia. To vás posadia na lavicu, dajú pod vás lavór, kde budete odhadzovať šupky, kôstky a podobne a budú vás kŕmiť všetkými druhmi ovocia, až kým neprasknete. Najúžasnejšie na tom celom je intenzita chutí.

Spice tour - ochutnávka ovocia.
Spice tour - ochutnávka ovocia. (zdroj: Milan Janásik)

Poznáte napríklad chuť banánov. Tak na Zanzibare chutia presne tak isto, len o dva levely banánovejšie. A tak je to so všetkým ovocím.

My sme sa rozhodli urobiť si aj výlet na safari do vnútrozemia. Sprievodcu sme si dohodli cez facebookovú stránku o Zanzibare už vopred. Keďže sme chceli ísť čo najviac low-cost, vybrali sme si presun na pevninu trajektom, nie lietadlom. No a za miesto safari sme si zvolili národný park Mikumi v Tanzánii. V porovnaní so Serengeti je tento park samozrejme neporovnateľne menší, avšak aj cena, za ktorú sa dokážete na takéto safari dostať, je odlišná. Safari v Mikumi sa nám podarilo zjednať za 300 eur na osobu (trajekt, ubytovanie na dve noci, presun autom, vstup do parku a strava), na Serengeti sa pod tisíc nedostanete. Samozrejme, úlohu zohráva aj vzdialenosť od ostrova, keďže Serengeti je o poznanie ďalej a väčšinou sa tam chodí letecky.

Zmeškaný trajekt na pevninu

Zážitok zo safari bol neuveriteľný. Prvý deň sme strávili cestovaním. Že sme zmeškali trajekt na pevninu, pretože náš sprievodca meškal, sme už brali takmer ako normálku. Z prístavu v Stown Towne (historická časť hlavného mesta Zanzibar City) sme sa pomerne moderným trajektom dostali

Prístav v meste Dar es Salaam (pevninská časť Tanzánie).
Prístav v meste Dar es Salaam (pevninská časť Tanzánie). (zdroj: Milan Janásik)

na pevninu do mesta Dar es Salaam (inak, najväčšie tanzánske mesto, v ktorom nájdete aj mrakodrapy). Odtiaľ sme cestovali šesť hodín autom k Mikumi parku. Už po ceste na hotel, v ktorom sme prespali, sme míňali množstvo opičiek len tak posedávajúcich na krajnici. Čo nás prekvapilo, bol rozsiahly požiar, ktorý sme videli prechádzajúc okolo národného parku. Keď sme sa spýtali sprievodcu, či nezavoláme hasičov, prekvapene odvetil, že nie, veď to len rangeri vypaľujú okraje parku, aby zahnali zver späť.

Ako z filmov

Na druhý deň na náš už čakal zážitok zážitkov. Na otvorenom džípe sme brázdili krajinu krásnu, ako ju poznáme z filmov. Začalo sa to levmi, potom okolo nás prechádzali zebry a antilopy, v jazere oddychovali hrochy s krokodílmi. V jednej chvíli sme okolo nás napočítali postávať 39 žiráf a 8 slonov. Písmená nevyjadria ten pocit divočiny a krásy, to musí človek jednoducho zažiť.

Slony v národnom parku Mikumi vo vnútrozemí Tanzánie.
Slony v národnom parku Mikumi vo vnútrozemí Tanzánie. (zdroj: Milan Janásik)

Priamo v parku je aj štýlovo africky zariadená reštaurácia, na ktorej terase jesť je skutočným zážitkom. Popri tom, ako si prežúvate kúsok burgra totiž pred vašimi očami migrujú stovky antilop či muflónov.

Po návrate na ostrov sme sa z východnej pláže Bwejuu pobrali na najznámejšiu, čo, žiaľ, znamená aj turistami najvyhľadávanejšiu a najrušnejšiu pláž Zanzibaru, na Nungwi. Leží na severozápade ostrova a v porovnaní s východnými plážami príliv a odliv nie sú až také výrazné. Oceán je tu neuveriteľne krásny, pobrežie popri plážach lemujú skalnaté útesy.

„Jambo, money!“

Spočiatku sme si tu však nevedeli zvyknúť, pretože zatiaľ čo východná časť ostrova bol naozajstný exotický raj s vysokými palmami a prázdnymi plážami, na Nungwi bolo cítiť už viac komerciu. Aj miestni ľudia boli viac zvyknutí na turistov. Deti na pláži si už nepýtali cukríky pozdravom „Jambo, pipi“, ale na drzovku priamo peniaze vetou „Jambo, money!“. Keď sme sa ich spýtali, prečo by sme im len tak mali dať peniaze, zostali trochu zaskočené, ale vytrvalo ich pýtali ďalej.

Deti (tieto boli milé a peniaze si nepýtali :-) ).
Deti (tieto boli milé a peniaze si nepýtali :-) ). (zdroj: Milan Janásik)

Aj masaji (pôvodne pastieri z vnútrozemia, spoznáte ich podľa výrazného červeného oblečenia a bakúľ, ktoré nosia so sebou ako zbraň), pri ktorých ste sa na východnom pobreží cítili bezpečne, pretože naozaj strážili hotely a starali sa akoby o poriadok, na severe už boli jednoducho len predajcovia suvenírov na pláži ako hocikto iný. Inak, na Nungwi vám na pláži miestni predajcovia bez váhania ponúknu aj marihuanu, keď odmietnete, skúsia ponúknuť ešte kokaín. Čo bolo smutné, na mnohých mladých ľuďoch, ktorí sa na pláži živili predajom suvenírov, bolo vidieť, že drogy berú v podstate každý deň. Na východe krajiny sme sa s niečím podobným nikdy nestretli.

Suvenír vyrobený na mieru

Jeden suvenír na pamiatku však určite odporúčame si zo Zanzibaru priniesť. Originálnu magnetku či prívesok na kľúče, napríklad s vaším menom. Ponúkajú ich priamo na pláži. My sme sa ale rozhodli

Originálny prívesok či magentku z ebenového dreva vám vytepú priamo pred vašimi očami.
Originálny prívesok či magentku z ebenového dreva vám vytepú priamo pred vašimi očami. (zdroj: Milan Janásik)

kúpiť si tento suvenír priamo od toho, kto sa živí tým, že vytesáva do krásneho ebenového dreva (ktoré vraj privážajú z Kene). Netrvalo dlho a v tieni stromov sme našli muža s dlátom v ruke, ktorý čosi prácne vytesával. Povedali sme mu, akú presne magnetku chceme a mohli sme začať obdivovať jeho zručnosť. Bolo zážitkom vidieť, ako kus ebenového dreva, ktoré držal chodidlami a opracúval dlátom, pretvoril na jedinečnú pamiatku so žirafou, slonom a našimi menami.

Neexistujúca cesta

Keď sme už pri pláži Nungwi, je zaujímavé, že aj keď sa na nej nachádzajú naozaj luxusné hotely ako DoubleTree by Hilton a podobne, cez dedinu k nim vedie „cesta“, ktorú by sme sa cestou neodvážili nazvať, pokiaľ by sme nevedeli, že cestou naozaj je. Nemala výtlky (lebo tie sa tvoria v asfalte), bola to hlina s dvojmetrovými doslova prepadlinami. Miestni hovorili, že peniaze na cestu vybavili až u samotného ministra, vraj zo štátnej pokladnice aj odišli, ale žiadna cesta sa nikdy nepostavila.

Ak by ste sa z Nungwi išli prejsť smerom na juh, narazíte na pláž Kendwa. Tá nám doslova vyrážala dych. Jej kráse zodpovedala aj úroveň hotelov, ktoré sú na nej postavené. Išlo naozaj o luxus. Smerom doprava, akoby na východ zasa prídete k majáku. A hneď vedľa majáka nájdete prírodnú rezerváciu korytnačiek.

Výhľad na pláž Kendwa (južne od Nungwi).
Výhľad na pláž Kendwa (južne od Nungwi). (zdroj: Milan Janásik)

Sprievodca vám tu porozpráva čo-to o rôznych druhoch korytnačiek. A hlavne, môžete ich nakŕmiť zelenými riasami, ktoré nosia dobrovoľníci z mora, čo je naozaj zážitok. Je vidieť, že sa tu o korytnačky poctivo starajú. Mladé dobrovoľníčky z Nemecka napríklad merali veľkosť novo vyliahnutých korytnačiek. V rezervácii žijú najmä korytnačky zelené (okrem nich ešte jedna z iného druhu). Zelené preto, že iba do 20. dňa svojho života jedia aj malý hmyz, potom už len bylinnú potravu. Nájdete tu tiež kostru veľryby, či asi 20 lebiek delfínov, ktoré uhynuli na pláži pred niekoľkými rokmi, keď ich vyplavil oceán a už sa doň nedokázali vrátiť.

Okúpať sa s korytnačkami

Ak bolo kŕmenie korytnačiek zážitkom, tak potom niečím, čo sa človeku vryje do pamäte do konca života, je kúpanie a potápanie sa s nimi. Lagúnu uprostred lesa nájdete kúsok od rezervácie, ide však už o komerčnejšiu vec, keď za kúpanie sa s korytnačkami zaplatíte po 10 dolárov, zatiaľ čo za vstup do rezervácie, kde sa o ne reálne aj starajú, sa platí len 5 dolárov. Navyše, ak nemáte zo sebou šnorchel, pripravte si ďalšie peniaze na jeho požičanie. Napriek tomu, že je lagúna s korytnačkami veľmi blízko, nie je ľahké ju nájsť, musíte sa predrať úzkym chodníčkom pomedzi futbalové ihrisko a kozy a prejsť hrdzavou bránou. Stojí to však naozaj za to.

Šnorchlovanie s korytnačkami v lagúne pri pláži Nungwi.
Šnorchlovanie s korytnačkami v lagúne pri pláži Nungwi. (zdroj: Milan Janásik)

Na ostrov nevstupovať!

Neďalako Nungwi, pri severnom pobreží ostrova sa nachádza ostrovček Mnemba. Organizujú sa k nemu výlety loďkami. Pozor, nie naň, iba k nemu! Vstúpiť naň je totiž zakázané. Ak by ste to urobili, dostanete vysokú pokutu, prípadne skončíte na policajnej stanici. Zaplatiť si totiž noc na ostrove stojí viac ako tisíc eur a jediný rezort, ktorý na ňom je, zaručuje absolútne súkromie. Aj kóje na pláži ostrova sú od seba vzdialené zhruba 100 metrov, aby mali oddychujúci naozajstný pokoj.

Ale keďže pri jeho pobreží sú koralové útesy s krásnymi rybičkami, domáci berú turistov na loďkách šnorchlovať práve k Mnembe. Voda je tu priezračne čistá a azúrová. V deň nášho výletu k ostrovu nevyšlo úplne počasie, bolo zamračené, voda však bola aj tak nádherná, nevieme si predstaviť, akými farbami musí hrať, keď na ňu zasvieti pálivé africké slnko. V cene výletu máte zahrnutý aj obed na protiľahlej pláži na pevnine. Ten náš bol pomerne skromný (kúštik ryby, ryža, omáčka a melón). Ľudia, ktorí išli inými loďkami, si však jedlo pochvaľovali.

Miestna MHD

Z Nungwi sme si urobili výlet aj do hlavného mesta Zanzibaru, do Zanzibar City. Povedali sme si, že 50 dolárov za taxík platiť nebudeme a pôjdeme miestnou MHD (spoj číslo 116). Existujú dva jej typy. Takzvaná „dala dala“, čo je v podstate len polonákladné auto s otvorenou korbou, na ktorú človek naskočí. Po skúsenosti nášho kamaráta, ktorý videl, ako sa autíčko na ceste vyklopilo aj s cestujúci, ktorí povypadávali z korby a vozidlo ich prigniavilo, sme však radšej zvolili druhý typ MHD, malý mikrobusík.

Ale nepredstavte si pod ním nič luxusné, ani príliš pohodlné. Do mikrobusu s kapacitou 24 miest (bolo to tam fakt napísané) sa natlačí zhruba 50 Afričanov a až keď sa tento počet naplní, mikrobusík vyráža na svoju cestu. Je však dôležité povedať, že mikrobusy chodia pomerne často a za cestu z Nungwi do hlavného mesta, ktorá trvala zhruba hodinu a pol (aj s krátkou zastávkou na výmenu kolesa v nejakej dedinke po ceste) sme zaplatili na osobu 2 000 šilingov, teda zhruba 70 centov.

Dvere s ostňami

Historické jadro mesta Zanzibar City sa nazýva Stown Town. Mesto leží na západe ostrova, zhruba v jeho strede (kúsok pod ním sa nachádza letisko). Stown Town preto, že historické budovy sú postavené z koralov a udupanej hliny. Pre mesto sú charakteristické krásne masívne ozdobné dvere z dreva. Obdĺžnikovité boli dvere Arabov, zaoblené zasa Indov. Dvere majú ma na sebe kovové

Drevené dvere charakteristické pre historické jadro hlavného mesta Stown Town. Majú na sebe ostne proti slonom, tie však na Zanzibare nežijú.
Drevené dvere charakteristické pre historické jadro hlavného mesta Stown Town. Majú na sebe ostne proti slonom, tie však na Zanzibare nežijú. (zdroj: Milan Janásik)

ostne. To preto, že keď sa sem sťahovali Indovia, dvere s ostňami stavali ako obranu pred ich vyvalením slonmi. Chybička krásy je však v tom, že na Zanzibare žiadne slony nie sú, o čom Indovia nevedeli.

História Zanzibaru je neslávne známa tým, že ostrov bol strediskom obchodu s otrokmi. Vyvážali z neho otrokov do Austrálie a podobne (nie do Ameriky, tam sa vyvážali otroci zo západnej Afriky). Dodnes túto neslávnu časť histórie pripomína pamätník s postavami do pol pása v akejsi jame, ktoré majú na krkoch ešte pôvodné okovy a reťaze. K pamätníku a vedľajšiemu anglikánskemu kostolu prejdete cez múzeum otroctva. Na to, aby ste sa k nim dostali, musíte teda zaplatiť vstupné. V podzemí sú prístupné aj dve malé cely, v ktorých držali desiatky otrokov. Občas, pri väčšom prílive, do nich vraj vtekala voda, a tak mnohí otroci zomreli.

Priamo na mieste bývalého trhu s otrokmi dnes stojí anglikánsky kostol. Jeho príbeh je veľmi zaujímavý. Škótsky cestovateľ a misionár David Livingstone, ktorý žil v Afrike, konkrétne v Zambii, bol totiž tak zhrozený, keď videl pri návšteve Zanzibaru obchodovanie s otrokmi, že sa rozhodol miesto, kde bol otrocký trh, kúpiť. Rovnako tak kúpil aj všetkých otrokov a dal im slobodu. Tí potom na znak vďaky na mieste, kde stál predtým trh s otrokmi, postavili kostol.

Anglikánsky kostol postavený na mieste niekdajšieho trhu s otrokmi.
Anglikánsky kostol postavený na mieste niekdajšieho trhu s otrokmi. (zdroj: Milan Janásik)

Krv otrokov

Že neboli skúsení stavbári, vidieť napríklad na 12 podporných stĺpikoch v interiéri kostola, ktoré postavili presne naopak. Samotný Livingstone je pochovaný v hrobke priamo pred oltárom (srdce pochovali v Zambii, telo na Zanzibare). Podľa povesti zomrel v Zambii na strome a z toho stromu vyrezali kríž, ktorý v kostole nájdete. Ďalšou zaujímavosťou v chráme je žltý kruh z mramoru pred oltárom. Symbolizuje strom, ktorý stal na tomto mieste a priväzovali k nemu otrokov, aby ich bičovali. Ružový mramor obkolesujúci žltý kruh zasa symbolizuje krv otrokov.

Pamätník otroctva s pôvodnými reťazami a okovami.
Pamätník otroctva s pôvodnými reťazami a okovami. (zdroj: Milan Janásik)

Neďaleko anglikánskeho kostola (okrem neho nájdete v meste aj ďalšie kostoly a mnoho mešít) sa nachádza veľmi známa reštaurácia Lukman. Je postavená okolo obrovského baobabu (tieto stromy nevytínajú, lebo sú pre nich akoby posvätné). Najete sa tam výborne cca za 2 až 3 eurá, v ponuke má všakovaké domáce jedlá od výmyslu sveta.

Sultánov palác

V historickom Stown Towne dnes okrem Arabov a Indov žijú už aj černosi, pretože po revolúcii domy vláda bohatým Indom a Arabom zhabala a v súčasnosti sú z nich akési nájomné byty. Zanzibar bol kedysi pod britskou správou a vládol v ňom sultán podriadený britskej korune. Na nábreží, hneď pri prístave, nájdete bývalý sultánov palác. Dnes je z neho národné múzeum. Má aj druhú časť s vežou, tá je však momentálne zatvorená, pretože sa chystá jej rekonštrukcia. Ale vraj sa už určite čoskoro začne, lebo z budovy len nedávno – po troch rokoch od jej zatvorenia – už vypratali nábytok.

Výhľad zo sultánovho paláca v Stown Towne. V pozadí Prison Island.
Výhľad zo sultánovho paláca v Stown Towne. V pozadí Prison Island. (zdroj: Milan Janásik)

Múzeom vás prevedie sprievodca a nájdete tu nábytok privezený z Británie, z Číny či z Japonska alebo obrazy sultánov či britskej kráľovskej rodiny. Rovnako tak portréty Sisi či Františka Jozefa. Prisaháme, že jedna z princezien, ktorá kedysi na Zanzibare žila, vyzerá presne ako Putin s klobúčikom na hlave. Skúste si vygooglit princeznú Salme – Emily Ruete (mala vraj ruského otca). Z balkónov paláca si užijete prenádherné výhľady na more aj na neďaleký ostrov Changuu, ktorý všetci poznajú pod názvom Prison Island.

Princezná Salme – Emily Ruete. Nepripomína vám niekoho? Nám dosť výrazne Putina. :-)
Princezná Salme – Emily Ruete. Nepripomína vám niekoho? Nám dosť výrazne Putina. :-) (zdroj: Milan Janásik)

Ostrov väzňov a storočné korytnačky

Na tento ostrov sa dostanete loďkou. V prístave sa vám budú domáci sami ponúkať, že vás prevezú. My sme za obojsmernú cestu s tým, že na nás čakala asi tri hodiny na ostrove, zaplatili 15 dolárov. Už samotný názov napovedá, že ostrov mal pôvodne slúžiť ako väzenie. Sultán ho tam skutočne dal aj postaviť, avšak nakoniec nikdy ako väzenie neslúžil. Dnes je budova väzenia prerobená na pomerne predraženú reštauráciu. Napríklad na dámskom záchode sú dodnes zachované okovy. Pozor, ak by ste na ostrov išli, pôvodná budova väzenia je až tá vzdialenejšia.

Ostrov je však dnes známy niečím iným. Korytnačkami. Tie dostal do daru niekto v Stown Towne, ale keďže ich kradli, korytnačky premiestnili na ostrov, kde mali pokoj a mohli sa rozmnožovať. Dnes ich tam žijú desiatky. Niektoré sú staršie ako 100 rokov a vážia aj 200 kíl. Po zaplatení vstupného ich môžete kŕmiť alebo si len tak sadnúť na lavičku a vychutnávať si pohľad na život týchto fascinujúcich živočíchov.

Na Prison Islande nájdete vzáce korytnačky seychelské, ktoré môžete kŕmiť.
Na Prison Islande nájdete vzáce korytnačky seychelské, ktoré môžete kŕmiť. (zdroj: Milan Janásik)

Kulinárska rozkoš

Po návrate z Prison Islandu si môžete užiť krásny západ slnka na nábreží v záhradách Forodhani. Večer sa tu začína naozajstná kulinárska rozkoš. Park sa zaplní stánkami, kde vám miestni pripravia ich špeciálnu zanzibarskú pizzu (je akoby v uzavretom ceste a pridávajú do nej všakovaké ingrediencie od zeleniny, mletého mäsa, až po tavený syr a vajíčko), rôzne druhy napichávaného mäsa či rýb na grile alebo priamo pred vami vylisujú trstinovú šťavu. Ak navštívite Stown Town, trh s jedlom si určite nenechajte ujsť, neobanujete.

A ešte jedna zaujímavosť o Stown Towne. Viete, kde sa narodil Freddie Mercury? No predsa tu a jeho rodný dom stojí v Stown Towne dodnes.

Pláž Nungwi s koralovými zátokami.
Pláž Nungwi s koralovými zátokami. (zdroj: Milan Janásik)

Neskutočne tyrkysový oceán, nedotknuté východné pobrežie s vysokými palmami, turistickejší západ s krásnymi útesmi, neskutočná príroda, ale aj uvedomenie si, v akých podmienkach môžu ľudia žiť a pritom byť stále usmiati a srdeční. To je Zanzibar, ktorý vás úplne pohltí a po návrate z neho budete mať pocit, že sa naň ešte raz musíte vrátiť.

Milan Janásik

Milan Janásik

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Baví ma svet vôkol. Preto som si založil blog. Ak by niekoho náhodou dokázal inšpirovať. Sám totiž oceňujem, ak si dá niekto námahu a so svojimi skúsenosťami a zážitkami sa podelí aj s ostatnými. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu